8. marca 2017

Splav na pltiach

Splavovať rieku Dunajec na pltiach začíname každoročne od 15. apríla do 31. októbra a denne od 9:00 do 17:00. Dunajec splavujeme na tradičných drevených goralských pltiach, pričom plť vedú dvaja skúsení pltníci oblečení v goralskej veste a klobúku. Počas plavby rozprávajú o zaujímavostiach a histórii Pienin a pltníctva. Splav je dlhý 10 km a trvá približne 90 minút, cez celý kaňon rieky Dunajec a končí v obci Lesnica. Na cestu späť sa môžte využiť turistický autobus (premáva priebežne), taxi služba, horské bicykle alebo pešia turistika.

SPLAV PO RIEKE DUNAJEC – TRADIČNÉ GORALSKÉ PLTE

Cena/osoba

Skupinová cena/os

Splav+ obed pre skupiny

Dospelá osoba

12,- €

8,€

Od 11,50 €

Študent

10,- €

7,-€

Od 10,50 €

Dieťa do 12 r.

6 ,-€

Od 9,00 €

Pieninský národný park (skr. PIENAP) je národný park na severnom Slovensku. Nachádza sa v západných Pieninách pri hranici s Poľskom. Je to najmenší národný park na Slovensku, jeho rozloha je 37,5 km² a ochranné pásmo 224,44 km². Leží v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa v prešovskom kraji. Bol založený 16. januára 1967 a jeho hranice boli upravené v roku 1997. Je známy predovšetkým vďaka prielomu rieky Dunajec, ktorý patrí medzi známe raftingové a turistické lokality. Park ponúka tradičný folklór a architektúru, hlavne obec Červený Kláštor a múzeum národnej kultúry.

Mapa splavu

Späť sa môžete dostať pešo, na bicykli náučným chodníkom popri rieke Dunajec turistickým chodníkom, alebo odviesť na kočoch k chate Pieniny v Lesnici, kde je stanovisko mikrobusov a autobusov.

Splavovanie rieky Dunajec je možné aj na rafte alebo kanoe, ktoré je možné požičať v Červenom Kláštore. Späť sa môžete dostať pešo, na bicykli náučným chodníkom popri rieke Dunajec turistickým chodníkom, alebo odviesť na kočoch k chate Pieniny v Lesnici, kde je stanovisko mikrobusov a autobusov.

Pieniny, pohľad Sokolica z Lesnice.Pieniny sú krajinný celok geomorfologickej oblasti Východné Beskydy, geologicky sú samostatným celkom a jediným samostatným pohorím, ktoré je tvorené bradlovým pásmom. Územie sa nachádza v severnej časti Spiša, nazývaného tiež Zamagurie. Pieniny tvorí horský masív bradlového pásma. Na našom území sa nachádzajú len nižšie vrcholky, napríklad Holica (828 m n. m.), Najdominantnejšie a najkrajšie vrchy sa nachádzajú na poľskej strane: Sokolica (747 m n. m.) a Tri Koruny (poľsky: Trzy korony (982 m n. m.)). Pieniny sa delia na tri časti: Spišské Pieniny, medzi dolinou Bielej vody a lomom Dunajca pri Niedziči. Najvyšší vrch je Branisko (poľsky: Żar (879 m n. m.))Centrálne Pieniny (volané len Pieniny), od Niedziči po lom Dunajca medzi Sromowcami Niżnymi a Szczawnicou (Tri korunky, Holica a Sokolica). Malé Pieniny, siahajúce do doliny Popradu, najvyšší vrch Vysoké Skalky (1050 m n. m.), najvyšší vrch Pienin.Turisticky najnavštevovanejšími sú Tri korunky a Sokolica na poľskej strane a prekrásny Prielom Dunajca (národná prírodná rezervácia vyhlásená r. 1967 (pôvodne r. 1932), 360 ha) na slovenskej strane. Prielom Dunajca sa nachádza medzi obcami Červený Kláštor a Lesnica. Je to najhodnotnejšie územie Pienin, s hlbokými kaňonmi, s meandrami zakliesnenými hlboko do skál, skalnými výtvormi a neprístupnými bralami. Turisticky atraktívnym je i splav Dunajca na pltiach s originálnou goralskou muzikou.

Kežmarský zámok alebo Kežmarský mestský hrad je zámok v Kežmarku, ktorý stojí na mieste kostola z 13. storočia. Ten bol v roku 1462 prestavaný na hrad a v 17. storočí na zámok. Kežmarský hrad je pôvodne gotický hrad z prelomu 14. a 15. stor., vznikol na mieste kláštora sv.Alžbety spomínaného už r. 1251. Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1447, z čias, keď tu bola Jiskrova posádka. Dlhoročnými majiteľmi hradu bola rodina Thököly. Taktiež boli vlastníkmi rodina Lasky a Rueber. Na nádvorí hradu sú základy neskororománskeho kostola z 13. stor. Z 15. stor. pochádzajú gotické prvky niektorých traktov hradu, ktorý bol renesančne, barokovo a klasicisticky upravovaný. Cenným pamiatkovým objektom je ranobaroková kaplnka. Hrad v roku 1787 vyhorel, jeho pamiatková obnova sa začala začiatkom 20. stor. Kúpele Vyšné RužbachyKlimatické a minerálne kúpele Vyšné Ružbachy sa nachádzajú v severovýchodnej časti Spiša na južnom úpätí Spišskej Magury v nadmorskej výške 617 m, v klimatickej oblasti tatranských horských pásiem. Obklopujú ich ihličnaté lesy, ktoré prerastajú do kúpeľných parkov a dávajú im tak osobitný horský ráz. Vlastné kúpele sa nachádzajú povyše obce toho istého mena. Obec Vyšné Ružbachy vznikla pri výdatných minerálnych prameňoch na východných úpätiach Spišskej Magury. Leží vo výške 623 m n. m. v doline Zálažného potoka. Chotár obce bol osídlený už v paleolite, čo dokazujú nálezy v travertínových lomoch. Prvá zmienka o obci je z roku 1288, kedy Šoltýs Henrich z Podolinca založil Nižné a Vyšné Ružbachy. V roku 1412 dal Žigmund Luxemburský poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovi do zálohy za pôžičku 16 spišských miest (medzi nimi aj obec Vyšné Ružbachy) na 360 rokov.

V roku 1549 nastal zlatý vek pre Ružbachy, keď poľský kráľ Žigmund II. August menoval grófa Sebastiána Ľubomirského za dedičného starostu zálohových miest. To podnietilo stavebný a spoločenský ruch. V roku 1595 bola postavená kúpeľná budova s bazénom, kuchyňou, jedálňou a spoločenskou miestnosťou. Sebastiánov syn Stanislav urobil z kúpeľov známe spoločenské stredisko poľskej a uhorskej šľachty. V roku 1744 vymrela priama vetva rodu Ľubomirských. Kúpele začali meniť majiteľov čo im očividne neprospievalo. V roku 1772 sa zálohové oblasti dostali späť do Uhorska a tým kúpele chradli ešte viac. Až v roku 1825 sa kúpele stali vlastníctvom baróna von Jony, ktorý začal s ich prestavbou. Postavil si tu kaštieľ, nový kúpeľný dom a zrkadľový kúpeľ. Jeho syn Daniel Jozef Jóny ako dedič spravoval kúpele až do roku 1865, kedy sa dostali na krátky čas aj do majetku Kežmarského lýcea. V roku 1882 ich kúpil poľský šľachtic Zamoysky. Dal postaviť dnešný hotel Dukla a pri ňom veľké prírodné kúpalisko, ktoré slúži dodnes. Na travertínovom skalisku dal pre svoju manželku, španielsku princeznú Izabelu, vybudovať exkluzívny Biely dom, kópiu jedného z palácov v Monte Carlo. Voda zo známeho prameňa Izabela má optimálne zloženie vápnika a magnézia a zvýšený obsah lítia, ktorý má antidepresívne účinky. Hrad Ľubovňa.Ľubovniansky hrad (v minulosti známy aj pod názvami: castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow, castrum Lyblyo a arx Lublow) je hrad na severe Slovenska, týčiaci sa nad mestom Stará Ľubovňa. Čiastočne zachovaný a zrekonštuovaný hrad na vápencovom kopci (548 m n. m.), nad cestou a ľavým brehom rieky Popradu, čnejúci sa nad mestom Stará Ľubovňa, dominanta Ľubovnianskej kotliny. Na sever od hradu leží Ľubovnianska vrchovina, z hradu je viditeľný Široký vrch (884,5 m n. m.), mesto Stará Ľubovňa, obec Chmeľnica ale aj Šibeničná hora, ktorá slúžila v stredoveku na výkon hrdelného práva.

Ľubovniansky hrad bol v rokoch 1412 – 1772 v poľskom zálohu spolu so svojím panstvom a mestom Stará Ľubovňa, Panstvom Podolíneckého hradu, mestom Hniezdne a ďalšími 13 spišskými mestami. K Panstvu Ľubovnianskeho hradu patrili tieto obce: Hraničné, Chmeľnica, Jakubany, Jarabina, Kače, Kamienka, Kremná, Krendželovka, Litmanová, Medzibrodie, Mníšek nad Popradom, Nová Ľubovňa, Pilhov, Podsadok, Veľký Sulín, Závodie, ktoré boli taktiež v poľskom zálohu. Najstaršou časťou hradu je kruhová veža s mohutnými opornými piliermi a priľahlý gotický palác. Obe pôvodne opevnené stavby, stoja na najvyššom bode brala, boli ohradené obvodovým múrom a do objektu sa vstupovalo bránou v múre. O niečo mladší je palác situovaný východne. Tieto objekty vytvárajú horný hrad s nádvorím. V zachovanej časti hradu sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého sú: historická expozícia, expozícia dobového nábytku a chladných zbraní a expozícia zoznamujúca návštevníkov so životom a rodokmeňom posledných majiteľov hradu – rodu Zamoyských. Na hrade je aj výstavna miestnosť, kde sú každoročne výstavy počas sezóny. Správcom hradu je Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni. Otváracie hodiny hradu: máj – september: 9.00 – 18.00, denne; október: 10.00 – 15.00, denne a november-apríl: 10.00 – 15.00, Ut – Ne.